Jedného dňa mu jeho otec dal vrecko klincov a povedal, že vždy keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota vzadu na dvore.
Prvý deň chlapec do plota zatĺkol 23 klincov. Postupne sa tento počet ale znižoval, lebo chlapec si uvedomil, že je jednoduchšie ovládať svoju zlosť ako zatĺkať klince do plota. Až jedného dňa prišiel ten deň, kedy sa chlapec ani raz nenahneval, nezatĺkol do plota už ani jeden klinec. Povedal to otcovi a otec mu navrhol, aby odteraz každý deň, keď sa ani raz nenahnevá, jeden klinec z plota vytiahol. Čas plynul a po niekoľkých týždňoch sa chlapec mohol otcovi pochváliť, že v plote už nie je žiadny klinec. Vtedy otec chytil chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu.
Tam mu povedal: "Chlapče, urobil si dobre. Ale pozri sa na tie diery v plote. Ten plot už nebude nikdy taký ako bol predtým. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Je to ako keď zabodneš do človeka nôž a vytiahneš ho. Nezáleží na tom, koľkokrát sa ospravedlníš. Rana stále zostáva. Rana spôsobená slovom bolí viac ako fyzický úder. Priatelia sú vlastne veľmi vzácne drahokamy. Rozosmievajú ťa a podporujú ťa vo všetkom. Vypočujú ťa, ak máš starosti, pochvália ťa a vždy sú tu pre teba. Preto práve kvôli nim sa treba naučiť ovládať svoj hnev."
Aj takéto pekné príbehy kolujú po internete... :)