reklama

Slnko nevychádza na východe

Východ slnka je jednou z najkrajších vecí, čo môžeme vidieť na oblohe. Je to okamih, ktorý môžeme za deň zažiť iba raz. V tomto článku sa pozrieme, či naozaj slnko vychádza na východe a ako je to na ostatných miestach na Zemi, od čoho závisí jeho denný pohyb po oblohe, ako sa mení v rôznych miestach na našej planéte, ale pozrieme sa trošku podrobnejšie aj na polárny deň a polárnu noc.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Slnko a jeho pohyb ľudí zaujímali oddávna. Kým v minulosti si mysleli, že Slnko obieha okolo Zeme, dnes už vieme, že je to naopak. Pohyb Slnka po oblohe je teda len zdanlivý, spôsobený v skutočnosti obehom Zeme po obehovej dráhe a jej rotáciou. Tento pohyb ale nie je chaotický, má presné zákonitosti.

Planéta Zem vykonáva dva pohyby vzhľadom k Slnku - rotáciu okolo svojej osi a obeh okolo Slnka. Zemská os však nie je kolmá na rovinu obehu okolo Slnka, ale je vychýlená o 23,5 stupňa. Tento fakt spôsobuje napríklad striedanie ročných období v miernych klimatických pásmach. Rotácia Zeme zase spôsobuje striedanie dňa a noci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tieto dva pohyby určujú zdanlivý pohyb slnka po oblohe. Tento pohyb sa ale mení počas roka a líši sa tiež na rôznych miestach na Zemi.

Ako je to počas jarnej a jesennej rovnodennosti?

Jarná a jesenná rovnodennosť sú dva okamihy v roku, kedy slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník. Na celej Zemi je rovnako dlhý deň ako noc, a to 12 hodín. Počas rovnodenností slnko vychádza na celej Zemi (okrem pólov, kde sa nachádza počas celého dňa v rovine obzoru) presne na východe a zapadá presne na západe.

To znamená, že inokedy slnko na východe nevychádza?

Presne tak. Od jarnej rovnodennosti po letný slnovrat sa rovnobežka, kde slnečné lúče dopadajú na pravé poludnie kolmo, posúva smerom na sever a v deň letného slnovratu dopadajú kolmo na obratník Raka. Na základe hodnoty vychýlenia zemskej osi má obratník Raka 23,5 stupňov severnej geografickej šírky. V severnom miernom klimatickom pásme (oblasť medzi obratníkom Raka a severnou polárnou kružnicou) sa dni stále predlžujú a noci skracujú. Slnko už nevychádza presne na východe, ale miesto východu slnka sa posúva smerom na sever. Čím dlhší deň, tým viac je tento bod posunutý na sever, čím kratší, tým je posunutý na juh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako to vyzerá, keď je letný slnovrat?

Vtedy začína v severnom miernom klimatickom pásme leto a slnečné lúče dopadajú v tento deň na pravé poludnie kolmo na obratník Raka. V celej oblasti severne od tohto obratníka dosahuje Slnko maximálnu výšku počas roka, teda aj keď najteplejšie býva približne v strede leta, slnko má maximálnu výšku v jeho prvý deň. Slovo slnovrat vyjadruje, že slnko sa akoby vracia k rovníku, presnejšie rovnobežka, na ktorú dopadajú jeho lúče kolmo, sa presúva opäť smerom na juh k rovníku.

A čo na južnej pologuli?

Na južnej pologuli nastávajú tieto javy presne opačne. V deň letného slnovratu dosahuje slnko minimálnu výšku a začína zima.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nachádza sa niekedy slnko kolmo nad územím Slovenska?

Nie, nikdy. Ak by sme chceli mať slnko niekedy priamo nad hlavou, museli by sme ísť do teplého klimatického pásma, teda do oblasti medzi obratníkom Raka a Kozorožca, a aj to by sme zažili iba dvakrát do roka (priamo na obratníkoch tieto dva dni splývajú do jedného). Počas roka je ale na rovníku výška slnka nad horizontom na pravé poludnie aj tak vždy najmenej 66,5 stupňa.

Ako je to v polárnych oblastiach?

V oblastiach za polárnymi kružnicami zase ako v jediných oblastiach na Zemi nemusí slnko vyjsť nad horizont počas celého dňa a rovnako zase nemusí celý deň ani vyjsť. Nazývame to polárny deň a polárna noc. Krajný extrém je na severnom a južnom póle. Na severnom póle v deň jarnej rovnodennosti začína polárny deň a dňom jesennej rovnodennosti končí. Slnko tu teda celých 6 mesiacov nezapadá a počas dňa krúži po oblohe v rovinách rovnobežných s rovinou obzoru (teda nedosahuje na pravé poludnie maximum, ale má počas celého dňa rovnakú výšku). Smerom od severného pólu k severnej polárnej kružnici sa počet dní, počas ktorých slnko vôbec nezapadne (a aj počet dní, počas ktorých nevyjde) postupne znižuje a na severnej polárnej kružnici slnko nezapadne za horizont v deň letného slnovratu a nevyjde nad horizont v deň zimného slnovratu. Na južnej pologuli je to opačne. Zaujímavý jav nastáva aj v oblastiach trochu južnejšie od severnej polárnej kružnice (napr. mesto Sankt Peterburg v Ruskej federácii), kde síce slnko každý deň zapadne pod horizont, ale v období okolo letného slnovratu je tak nízko pod horizontom, že celú noc je vonku vidno (tzv. biele noci).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na pravé poludnie je slnko presne na juhu?

Na Slovensku áno a rovnako aj vo všetkých oblastiach na sever od obratníka Raka. Inde to však tak nemusí byť a napríklad južne od obratníka Kozorožca je slnko na pravé poludnie vždy na severe. Najzaujímavejšie je to ale v oblastiach medzi obratníkmi, tam vrcholí slnko jednu časť roka na severe a druhú časť roka na juhu. Určiť, či to bude na severe alebo na juhu však nie je zložité. Ak sa nachádzame severnejšie od rovnobežky, na ktorú dopadajú práve slnečné lúče kolmo, bude slnko na pravé poludnie presne na juhu. Ak sa nachádzame južne od tejto rovnobežky, bude slnko na severe. Extrémny prípad je, keď máme slnko na pravé poludnie kolmo nad hlavou.

Môžme teda vďaka tomu slnko používať aj na orientáciu?

Áno. Ak by sme sa chceli spoliehať na to, že bod v ktorom vychádza slnko je presne východ, mohli by sme sa dopustiť značnej nepresnosti. Orientovať sa polohou slnka na pravé poludnie je presnejšie, dokonca môžeme takmer úplne presne určiť juh (a teda aj všetky ostatné svetové strany). Musíme však počítať s dvomi odchýlkami. Prvou je tzv. letný čas, ktorý je zavedený umelo a teda počas platnosti letného času sa slnko nenachádza na juhu o 12:00 ale o 13:00. Druhou odchýlkou je umelo zavedený pásmový čas (samozrejme z praktických dôvodov), kde v rámci jedného časového pásma je 12:00 hodín v každom jej mieste naraz, ale slnko samozrejme nemôže byť z každého z týchto miest na juhu. Líši sa teda od miestneho času a teda pri orientácii by sme sa mohli dopustiť odchýlky niekoľkých stupňov. Miestny a pásmový čas sa zhodujú iba na poludníku prechádzajúceho stredom časového pásma. Približne môžeme u nás určiť svetové strany pomocou ručičkových hodiniek - nasmerujeme malú ručičku na slnko a os uhla medzi malou ručičkou a dvanástkou hodiniek smeruje na juh.

Mišo Ivaška

Mišo Ivaška

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pisomka.sk - elektronické testovanie žiakovEduclio - portál na evidenciu hodnotenia Zoznam autorových rubrík:  GeografiaPrírodaĽudiaPočítačeFotografieVedaMatematika

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu